Zrejme nastala chvíľa, kedy treba rozvíriť všetky pochybnosti a kategoricky zdôrazniť, že môj pražský pobyt je pobytom študijným. Nie paravánom zakrývajúcim čosi iné.
Náš akademický Parnas sa týči do neveľkej výšky troch poschodí nad úrovňou vozovky. Jeho vnútorným ovzduším poletujú internetové vlny a éterické parfumy ruských študentiek. Nevedno ako budova školy slúžila v dávnej minulosti, ale trojmetrové stropy a široké nekončiace chodby by bez námahy zastrešili i dve kláštorné spoločenstvá a jeden zväz záhradkárov.
Náš akademický Parnas sa týči do neveľkej výšky troch poschodí nad úrovňou vozovky. Jeho vnútorným ovzduším poletujú internetové vlny a éterické parfumy ruských študentiek. Nevedno ako budova školy slúžila v dávnej minulosti, ale trojmetrové stropy a široké nekončiace chodby by bez námahy zastrešili i dve kláštorné spoločenstvá a jeden zväz záhradkárov.
Poďme na ľudské zdroje. Za prvé – zamestnanci. V inštitúciách akademického razenia máte do činenia s nasledovnou dichotomickou typológiou: 1.) vzdelaní a 2.) vzdelanie predstierajúci. Keďže nerád rozprávam o sebe, upriamim vašu pozornosť na skupinu číslo jeden. Naši kantori sú ústretoví a spravidla erudovaní.
Tak napríklad príklad. Doktor Kubín – emeritné knieža diplomatického zboru. Diplomatický protokol a spoločenský takt ho sprevádzajú nielen na prednáškach. Právne záležitosti má pod palcom doktor Šobíšek. Tiež bývalý diplomat blížiaci sa k sklonku produktívneho života. Šobíšek je svojský typ motivátora, ktorý dokáže okrem morálnym apelov udrieť aj na strunu kapitalistického hedonizmu: „Pokiaľ budete usilovní, mali by ste vedieť, že nástupný plat byrokrata v OSN bol už počas môjho pôsobenia 3000 dolárov. V prípade diplomata 5000.“ Ako človek s právnym a jazykovým vzdelaním sa ešte „za boľševika“ zamestnal v diplomatických službách Spojených národov – pobočka Úrad vysokého komisára pre utečencov v Nairobi.
Ekonómia i jej praktická podoba ekonomika, sú ženského rodu. A Ilona Švihlíková, ktorá nás zasväcuje do globálnych socio-ekonomických fenoménov, mi bola od prvej chvíle odkiaľsi povedomá. Najťažšou váhou učenej spoločnosti pražskej je v našich nehodných očiach profesor Krejčí. Každá jeho prednáška začína nevinnou pol hodinovou úvahou nad prebiehajúcimi svetovými udalosťami. Zaťažko s intelektuálom na vrchole mentálnych síl držať aspoň niť. Nieto ešte vstúpiť do dišputy, ktorú na konci každej ťažkotonážnej myšlienky ponúkne svojím typickým: „Co vy na to?“
A čo študentská komora našej alma mater? Hranica medzi „domácimi“ a „zahraničnými“ tu v zásade absentuje. Tretina poslucháčov je z rusky hovoriacich krajín a v Stovežatej žije dlhodobo. Vlastne, diaspóra občanov bývalého ZSSR je v Prahe veľmi markantná. A čo tie ruské parfumy? Nuž, ako sa z toho vykrútiť. Povedzme, že národný poklad v podobe genetického materiálu priteká z východu, podobne ako ropa, v bujných kvantách.
Aj taký je život v Meste.
