Chleboviny

Začnime od Adama: na počiatku bol slovutný učenec Erazmus Rotterdamský. Potom dlho, dlho nič, Luther, Napoleon, Stalin, vojna taká i onaká, prvá, druhá, studená, až sme sa k slovu dostali my: učenci mušej váhy cicajúci granty z vemena láskavého Bruselu. Hovorí sa tomu finančná podpora mobility v sektore vysokých škôl. Pán Boh daj eurokratom dlhého zdravia!

Začiatky sú vždy rovnaké. Postupujete podľa Maslowovej pyramídy zo suterénu nahor. Posteľ, strecha, občianska vybavenosť a internet. Pracovne som ich nazval „chlebovými starosťami“. Prenasledovali a prenasledovať nás budú. Vezmime si jednoduchý príklad – skrine. Náš ochotný domáci priviezol štyri škatule made in Denmark. Prvú sme, striktne sa držiac návodu, takmer nenávratne zničili. Posledná už bola otázkou rutiny. Keďže sme robotovali ako Ukrajinci, fuška nám zabrala len jeden deň.

Nováčikovská daň má rôznu príchuť. Raz chutí ako becherovka či pivo, inokedy ako záchodový papier. Slovom, od prvého dňa pobytu v Meste sme konfrontovaní so svojimi omylmi. A spravidla ťahajú v tomto nerovnom súboji naše peňaženky za kratší koniec. Piváreň U Fleků je miesto, ktoré stojí za to navštíviť. Živá hudba, skvelé pivko, becherovečka roznášaná na podnosoch. Len tá cena: pivec 60 Kč, ale bral to čert, veď si ho varia sami a má 13 stupňov. Ale becherovka za 90? Viem, som skúpy, priznávam. Ale pri takej sumičke by som prosil, aby aperitívy roznášala servírka, ktorej jediným odevom je tácka.

Pre tento a mnoho iných prípadov kedy sme nabehli šmelinárom na vidly, zavádzam v rámci rubriky Mesto aj osobitnú podrubriku Ogabávačky.

Ako som už naznačil, lakomosť je nám takmer vlastná. Druhý v poradí sa o tom presvedčil Jakub. Ten si do batožiny slivovicu síce pribaliť nezabudol, ale plavky nechal doma plávať. A vysoliť za nový športový odev osem stovák sa Kubovi nechcelo. O čo väčšia bola jeho radosť, keď z regálu vytiahol jedny za 99 Kč. Šup s nimi do košíka, rýchlo, aby mu ich ktosi spred nosa nevyfúkol. Pravdaže, až doma zistil, že, hoci nie je vyslovene mrož, do zakúpených plaviek by sa vtesnal naposledy na prelome prvého a druhého ročníka základnej školy. Slabou náplasťou pre dušu lakomca bolo, že smiech ktorý nám jeho úbor priniesol, je hoden aspoň piatich flekovských becheroviek.

 

Ogabávačka s poradovým číslom tri ale padá opäť na môj vrub. Bol som už na ceste domov, keď mi Jozef poslal varovnú SMS: sme bez záchodového papiera. Napochytre som vbehol do prvej večierky v dosahu a schmatol obrovitánsky kotúč recyklovanej spásy. Naposledy som taký videl na verejných záchodoch. A nebyť ceny 60 korún, mohol som byť na svoj výber pyšný.

Aj taký je život v Meste.

Nabudúce sa v pyramíde od Maslowa posunieme k sociálnym potrebám.